....................................................
Slovensko Calling
unikátny projekt návratu talentovaných ľudí na Slovensko
Portál Kariéra Bez Hraníc spolu s vybranými firmami motivuje Slovákov - profesionálov žijúcich v zahraničí, ku kariérnemu návratu domov. Tento projekt navyše ponúka konkrétne možnosti ako využiť svoj potenciál a ďalej budovať svoju kariéru na Slovensku.
Cimbaľák: Práca má byť pre ľudí koníček
Aby zaujal, vystupoval na technologických kongresoch v reflexnej záchrannej veste, ale aj pilotskej uniforme. Napriek tomu, že jeho firma vyvíja a dodáva informačné systémy, odmieta o nich hovoriť zložito. Vo veľkých firmách sa presadil vďaka tomu, že o zložitých veciach rozprával jednoduchým jazykom a bol iný ako ostatní. Alexander Cimbaľák získal vlani titul začínajúci podnikateľ roka. V utorok k nemu pridal ocenenie Ruban d'Honneur za účasť vo finálovej desiatke celoeurópskej podnikateľskej súťaže v kategórii Európsky podnikateľ roka, ktoré si prevzial na ceremoniáli v Paríži.
Rád súťažíte?
Radšej prijímam výzvy. Súťaživosť vychádza zo samej podstaty muža a je skvelé, ak v súťaži dosiahne aj výsledky. Dostávame najmä ocenenia na odborných kongresoch a do súťaže v tradičnom ponímaní nás v minulom roku zaradili prvýkrát a hneď sa nám ju podarilo vyhrať kategórii Začínajúci podnikateľ roka. Odvtedy sme boli na účasť v podobných súťažiach vyzvaní dvakrát – opäť do tohtoročného Podnikateľa roka a do celoeurópskej podnikateľskej súťaže European Business Award. Poslali nám dotazník, vyplnili sme ho a v decembri nám oznámili, že postupujeme do finálovej desiatky v jednej zo siedmich kategórií - Európsky podnikateľ roka.
Do celoeurópskej súťaže sa prihlásilo 1700 firiem. Vy ste boli jediný zástupca zo Slovenska. Ako sa vám podarilo dostať až do finále?
Bolo nám jasné, že keď nás vybrali medzi 10 finalistov, nebolo to pre veľkosť ani obrat. V januári sme boli nomináciu obhajovať pred porotou v Paríži. Za 15 minút sme mali predstaviť firmu, nie z hľadiska toho, čo robíme, ale skôr prečo by sme sa mali stať podnikateľmi roka. Ďalšie tri minúty boli vyčlenené na predstavenie mojej osoby. V prezentácii som sa snažil navodiť otázku, či je možné na jednej úrovni hodnotiť napríklad 50-ročnú firmu z Nemecka a trojročnú firmu zo Slovenska. Či sa dá rovnako hodnotiť úspech v zahraničí, ak naším materinským jazykom nie je angličtina. Zároveň či možno na rovnakú štartovaciu pozíciu stavať podnikanie na Slovensku a v krajinách, kde má vyše 100-ročnú tradíciu. Chceli sme vyslať signál, že napriek podmienkam na podnikanie, aké na Slovensku máme, sme si udržali orientáciu na ľudí. Bol som rád, že skôr než čísla porovnáva porota prístup firmy k svojmu rastu.
V čom je prístup k ľuďom u vás iný?
Snažíme sa firmu budovať ako hobby pre ľudí, ktorí chcú po sebe niečo zanechať. Prvoradé je poslanie zamestnanca. Nechceme, aby bol niekto u nás ,,len“ zamestnaný. Máme demokratický systém rozhodovania a stierame rozdiely medzi riaditeľom, manažérom a ostatnými zamestnancami. Oceňujeme prínos človeka z pohľadu jeho kreativity a nie procesného zaradenia. Preto sa pracovná pozícia u nás tvorí. Niekto môže nastúpiť ako asistent a skončí na marketingu, ale je to možné aj naopak.
Koľko máte zamestnancov?
Bol by som veľmi rád, keby sme sa udržali na úrovni 25 až 30 ľudí.
Nemáte problém zohnať tých správnych ľudí?
Snažíme sa, aby naši zamestnanci neboli iba detailnými technikmi, ale aby chápali procesy a potreby zákazníkov. Klient dnes nepovie: chcem to mať urobené takto. Skôr predloží víziu a očakáva, že partner, ktorého si vyberie, mu poradí. V našom regióne je však niekedy problém nájsť ľudí, ktorí nepracujú spôsobom, že keď mi poviete, ako mám niečo urobiť, tak to tak aj urobím. U nás platí zásada komunikácie a tímová hra
. Ceníme si ľudí, ktorí vedia na seba zobrať zodpovednosť. Ak toho človek nie je schopný, bojí sa rozhodnúť a zaťažuje kolektív vecami, ktoré mohol dávno vyriešiť sám.
Robíte aj pre veľké firmy ako napríklad Volkswagen alebo Tesco, ktoré si na pevnej štruktúre a presných procesoch zakladajú. Ako vnímajú váš voľný prístup?
Základ je v tom, aby ste nové myšlienky priniesli už počas výberového konania. Napríklad Volkswagen nás uprednostnil pred jednou obrovskou firmou, pretože sme od začiatku viedli k opačnému pohľadu na vec. Hovorili sme im, aby sa nesnažili vyberať riešenie, ktoré vyhovuje dnešným požiadavkám, ale skôr technológiu, ktorá im do budúcnosti dovolí robiť, čo potrebujú. Technológiu, na ktorú sa dá nabaľovať. Snažíme sa najskôr počúvať, čo firma robí, aké má aktuálne problémy a potom riešiť dennú rutinu. A tým, že riešime dennú rutinu, staneme sa prirodzenou súčasťou podniku a uľahčíme vedeniu firmy konečné rozhodovanie.
Keď to preložíme do zrozumiteľnej reči, čo vlastne robíte?
Vysvetlím to obrazne. Keď si kúpite auto, oceníte, ak nielen jazdí, ale aj to, že má klimatizáciu, CD prehrávač alebo maličkosť akou je držiak na pohár. Podobne je to aj v IT svete. Každá IT firma sa stará o vývoj istého informačného systému. Jedna robí antivírusové programy, iná účtovné a ďalšia napríklad systém skladových zásob. My sa staráme o medzisystém. To znamená, že účtovníctvo musí komunikovať so skladom
a my im to umožníme. Robíme integračné technológie, teda mosty medzi ostrovmi - ktoré sa nazývajú účtovníctvo, sklady, GIS. Prinášame chýbajúcu časť do systému a informačné systémy spájame. Zákazník ich potom môže využívať bez toho, aby mal medzi nimi diery. Zladíme systém tak, aby perfektne fungoval.
Ako ste si otvorili dvere do takýchto veľkých firiem?
Asi za to môže aj šoková terapia alebo naše zdravé sebavedomie. Dovolili sme si na kongresoch hovoriť o ťažko sofistikovaných otázkach bežnou rečou. V každej veľkej firme sú vo vedení ľudia, ktorí nie sú technicky orientovaní. Keď má takýto človek rozhodnúť o stratégii firmy a potrebuje pri tom podporu v oblasti informačných technológií
, tak hľadá niekoho, kto mu to vysvetlí normálnym jazykom. Druhý dôvod je, že sa nesnažíme bojovať s inými firmami. Postupujeme opačne a hovoríme zákazníkom, že ak investovali do informačných systémov, nech ich naplno využívajú. Je to podobné, ako keď si kúpite mobilný telefón a používate iba zelený a červený gombík. Investícia do softvéru sa im vráti iba vtedy, ak ho budú využívať naplno a na to niekedy stačí natiahnuť medzi systémami most.
Vaša firma je známa tým, že sa na kongresoch snažíte zaujať publikum netradičnými metódami.
Každý rok si určíme tému, cez ktorú sa snažíme komunikovať. Pred tromi rokmi sme na kongresoch vystupovali v reflexných vestách ako záchranný tím. Ľudia si nás potom spájali so záchranným tímom, ktorý si privoláte na pomoc
, keď na diaľnici dostanete defekt a v bielej košeli a kravate chcete vymeniť pneumatiku. Chceme, aby napriek tomu, že prednášame na technologických kongresoch, bola v stánku našej firmy zábava. Tak sme zaujali, firmy nás vyskúšali a keď boli spokojné, odovzdali správu ďalej. Je to ako dominový efekt.
Nápady máte od reklamnej agentúry?
Nie. Tému si vymyslíme vo firme a medzi zamestnancami vypíšeme aj súťaž na jej spracovanie. Kto sa najlepšie zhostí nápadu, ten za odmenu poletí napríklad na kongres do USA aj s rodinou, alebo na nejaký iný výlet. Tento rok je témou letecká spoločnosť, ktorá dáta a informácie klientov prepraví pohodlne a all inclusive tam, kam to klienti potrebujú. Máme už logo, malé lietadlo aj pilotské uniformy a chceli by sme na kongrese vystupovať ako aerolínie.
Pred tromi rokmi ste sa presadili v USA, vlani ste chystali útok na Rusko. Je rozdiel v podnikaní
v týchto dvoch krajinách?
Zásadný. Debata zostáva na technickej úrovni a diskusia je oveľa otvorenejšia a detailnejšia. V Rusku, kde teraz začíname projekt, sme boli upozornení, aby sme o technických detailoch nehovorili, kým nevieme, s akým partnerom rokujeme a či s ním budeme spolupracovať. K projektu sa v Rusku pristupuje skôr ako k pokladu.
Chceli vám tým naznačiť, aby ste si dávali pozor, lebo vám niekto myšlienku môže ukradnúť?
Nie celkom. Takéto upozornenie sme dostali v Číne. V Rusku to bolo skôr o tom, že know-how, ktoré sa dá predať, netreba dávať von zadarmo. Každá veľká firma v Rusku napríklad z oblasti energetiky má dlhoročného partnera, ktorý je vstupným kanálom pre spoluprácu s ňou. Nie je žiaduce robiť žiadne výberové tendre.
Kam sa chystáte rozšíriť tento rok?
Dostali sme ponuku z Austrálie a Nového Zélandu, kde by sme radi otvorili pobočku. Presťahoval sa tam jeden náš bývalý zamestnanec a keďže pracujeme s americkými spoločnosťami, ktoré majú v tomto regióne zastúpenie, dala by sa naša spolupráca rozšíriť. V Austrálii sa projekty robia v úplne inom, otvorenejšom móde. Nerozhoduje mesiac, tri ani päť. Je to veľmi príjemný štýl robenia biznisu. Rokovať vás napríklad zavolajú na surf, na ďalší deň do buša a potom môže prísť na rad samotný obchod.
Priťahovalo vás podnikanie už počas štúdia?
Ani nie. Mal som obavy. Podnikanie sa mi vždy spájalo s horou papierovania a prekážok, ktoré nebudem schopný zvládať. Mal som však podporu bývalého kolegu, ktorý je pre mňa dodnes vzorom. Vždy ma to však ťahalo do praxe. Bavilo ma, keď sme na brigádach nezametali iba haly, ale robili aj niečo odbornejšie.
Spolupracujete aj s vysokými školami. Vidíte takúto motiváciu aj u dnešných študentov?
Po pol roku práce s vysokými školami som bol rozčarovaný z motivácie študentov. Možno som stará škola, no my keď sme študovali, chceli sme niečo dosiahnuť. Keď diskutujeme so študentmi a snažíme sa v nich prebudiť podnikateľského ducha, často dostávame otázku: Načo? Často im stačí, že chodia do školy. Školy však nie sú v súčasnosti prostredím, ktoré by u študentov mohlo vzbudiť dravosť. Preto vyzývam firmy, aby dali študentom možnosť pričuchnúť si k chodu firmy nielen formou otvorených dverí.
Zdroj: PRAVDA, 12. marca 2008
 |
 |
 |
..................................................
.
..................................................
